ProtiPrúdu
Nezávislý internetový spravodaj

www.prop.sk

Úsvit veku Vodnára: Noví ľudia, nové povedomie, nová éra


Vodnár, to bude nový vek, nový život. Najprv tu však budú katastrofické udalosti, gigantické prevraty, zmätok a všemožné zmeny...
Omraam Michael Aivanhov

Prechod do nového zverokruhového veku mení politickú mapu sveta. Za posledných dvetisíc rokov vačšinu ľudskej histórie determinovali udalosti v Európe a na Blízkom východe. Od Grécka a Ríma, dvoch mocností spred dvoch tisícročí, s tým svojím dedičstvom po starovekom Egypte a Mezopotámii, sa smerom na západ, do Európy, rozširoval zvláštny civilizačný impulz, neskôr eventuálne zasahujúci aj Severnú Ameriku. Rozhodnutia, prijímané vo veľkolepých hlavných mestách Európy - a v poslednom storočí zvlášť v New Yorku a vo Washingtone - mali veľký vplyv na milióny ľudí vo všetkých kútoch planéty.

Príchod veku Vodnára je totožný s vynáraním sa nových mocenských centier. Ako staroveký Egypt, Babylóniu a Sumériu prekrylo kedysi významom Grécko a Rím, aj "starý svet" západnej Európy a Severnej Ameriky vystriedajú nové geopolitické spojenectvá a čerstvé centrá globálneho vplyvu. A toto bude doprevádzať dramatická zmena v povedomí, ako sa prekonané západné hodnoty a eurocentrické racionálne zmýšľanie, ktoré prevládalo posledných pár storočí, poddá novému vodnárskemu mysleniu.

Súčasný zmätok a konflikt, privodený na planétu Spojenými štátmi a Britániou, to je len začiatok klimaxu zápasu medzi kozmickými vplyvmi, ktoré si väčšina ľudí vôbec neuvedomuje. Amerika a Británia dnes predstavujú zomierajúce a zdegradované energie veku Rýb. Anglo-Američania, ako štandardní poslovia zbankrotovaného západného materializmu, sa teraz snažia preorganizovať svet, vnucujúc svoj nerovnovážny, egoistický prístup k životu všetkým spoločnostiam. Ich brutálne, šialené akcie (o čom svedčí tragická invázia do Iraku), to je súčasť horúčkovitej snahy predĺžiť život svojho skolapsovaného systému.
Anglo-americký univerzalizmus, napriek ich očividnej moci a veľkému bohatstvu, sa nachádza v stave rapídneho úpadku, ktorý povedie k zániku. Nová éra, nové uvedomenie a noví ľudia sa nachádzajú na horizonte, ako planéta prechádza turbulentným prechodným obdobím, ktoré pripraví cestu veku Vodnára.

Vodnárske povedomie
Či zem otriasajú prírodné katastrofy, nukleárna výzbroj alebo oboje, zem a život na nej to prežije. A čo viac: vynára sa nový vek a tie ničivé zmeny, čo mu predchádzali, sú potom ponímané ako nutná očista, prinášajúca so sebou transformáciu ľudstva do nového spôsobu bytia. Ako analógia: tak, ako človek, ktorý prežil skúsenosť blízkosti smrti (NDE), musí najprv prejsť bolesťou a utrpením, spojeným s traumou z blízkosti umierania, než dôjde k pozitívnej osobnej premene, tak i svet bude možno musieť prejsť "planetárnou skúsenosťou blízkosti smrti", než sa bude môcť zobudiť k vyššiemu, duchovnejšiemu kolektívnemu vedomiu, s univerzálnou láskou v jeho jadre.
Kenneth Ring

Pred dvetisíc rokmi, v čase prechodu z veku Barana do veku Rýb, tu boli tajné školy, predovšetkým Esséni, kde trénovali a učili, ako sa napojiť na duchovné impulzy nadchádzajúceho veku. V ústraní tu v útulkoch ticho fungovali malé komunity. Ale s objavom zvitkov od Mŕtveho mora (Dead See Scrolls) teraz vieme, že toto bolo v skutočnosti "semenisko", z ktorého sa vynorilo pôvodné kresťanské zjavenie.
Tieto od seba oddelené mystické komunity poskytovali nutné prostredie pre odkaz Ježiša Krista. Esséni, s tou unikátnou syntézou zoroastriánskej, pytagoriánskej, egyptskej a israelitskej duchovnosti, fungovali ako most medzi náboženstvami "starého veku' a novým rozvíjajúcim sa zjavením. A reprezentujú predovšetkým rozpuk nového vedomia, ktoré potom ovplyvňovalo dve tisícročia. Osvojenie si kresťanstva upadajúcim rímskym impériom viedlo k triumfu nového náboženstva v Európe. S príchodom veku Rýb sa kresťanstvo stotožnilo so "západnou civilizáciou".

V písomnych dielach najvplyvnejších duchovných učiteľov 20. storočia, od Charlesa W. Leadbeatera a Rudolfa Steinera po Bhagwana Shri Rajneesha a Omraama Michaela Äivanhova možno nájsť početné výroky o nadchádzajúcom vynorení sa nového ľudského typu. Títo jedným hlasom spájajú nové ľudstvo s úsvitom veku Vodnár, o ktorom vravia, že ho uvedie veľká očista ľudstva. Slovami O. M. Äivanhova: "Vek Vodnára sa rýchlo blíži a ten zvrhne a rozmetá všetky staré formy a hodnoty, o ktorých si ľudské bytosti mysleli, že sú trvalé."
Podľa všetkých veľkých učiteľov a mudrcov vek Vodnára uvedie obdobie ohromného konfliktu a zmätku, aký zatiaľ zaznamenané dejiny nevideli. V "Láske a sexualite" Äivanhov poznamenáva: "Ľudské bytosti najprv potrebujú trpieť, než si začnú želať súlad, mier a nádheru nového života. Keby ich netlačilo dolu všemožné utrpenie, nikdy by nepochopili a nerozhodli by sa vyvíjať úsilie pre kráľovstvo božie."

John White, uznávaný autor literatúry nového veku, si v knihe "Veda a duch" tiež všíma, že ak bude moderná civilizácia zničená, "niektorí ľudia to prežijú, ako hovoria predpovede a proroctvá. Veľké straty na životoch utvoria v prostredí výklenky, z ktorých sa budú môcť vynoriť nové životné formy. Tí, čo sú najlepšie naladení na kozmické procesy, budú predstavovať semenisko, z ktorého sa, ako sa vraví, zrýchleným tempom vyvinie potom nová rasa, vyššie ľudstvo." Tí, čo prežiju "veľké trápenie", uvádzajuce vek Vodnár, to budú tí muži a ženy, ktorí sa nedali chytiť do osídiel "mocných zvodov" umierajúceho starého poriadku.
...Väčšina tých, čo sami seba pokladajú za kresťanov, očakáva teraz návrat Krista, o ktorom si myslia, že ustanoví nový vek. Lenže koľkí kresťania sú ochotní pripraviť sa na tú novú éru po vzore Essénov a gnostických tajných škôl? Kresťania vedú vojny medzi sebou ohľadom dogiem a doktrín. Podobajú sa farizejom z Kristových čias, márne hľadajúc v Písme, neschopní a neochotní vidieť jednoduchú pravdu rovno pre očami! Kresťania trávia čas v službe tomu systému peňazí a moci, ktorý ukrižoval Ježiša Krista a prenasledoval jeho nasledovníkov. Kresťanstvo, náboženstvo veku Rýb, sa rozhodlo držať sa starého poriadku, a tak sa s ním tiež stratí.
Teraz sa pripravuje nová komunita ako odpoveď na prvé vodnárske impulzy. Tí budú "semenom" novej éry, Noemovou archou bezpečnosti a svetla v čase hurhaja, zmätku a chaosu.

Nová Eurázia
"Životná pravda zostupuje zo sveta večného svetla, aby osvetlila mysle, regenerovala srdcia, pozdvihla a obnovila duše všetkých synov pravdy, ktorým je súdené byt nukleom nového ľudstva a kolískou toho budú Slovania."
Peter Deunov, bulharsky mystik, 1898 (O. M. Äivanhov bol jeho žiakom)
Inšpirovaný gnostický majster a učiteľ Peter Deunov (Beinsa Douno), ktorý žil v Bulharsku v rokoch 1864 - 1944, predpovedal zrod "nového typu človeka", ktorý sa vynorí s vekom Vodnár. Podľa neho teraz už končí posledné dejstvo predchádzajúceho veku Rýb, ktorého nositeľmi sú Anglo-sasi. Slovanom je súdené zohrať vedúcu rolu v novom eóne. Hovoriac ku svojim skorším gnostickým študentom, Deunov im oznámil: " Vy ste vybrané deti pravdy; vám je predurčené sformovať semeno nového ľudstva, ktorého centrálnym ohniskom bude Slovanstvo - Júdovi potomkovia."
V Deunovovej prorockej scéne je 20. storočie prípravným obdobím, pre ktoré je typický úpadok a zmenšovanie vplyvu anglo-americkej civilizácie. Z tejto perspektívy je kolaps britského impéria a vzostup USA ku koncu II. svetovej vojny kľúčovým bodom v dejinách. Anglo-americká kultúra dosiahla zenit a teraz je smrteľne chorá - a na úsvite sa už, v súlade s vodnárskymi vplyvmi, črtá prvé svetlo novej kultúry.

Rusko predstavuje najvačší slovanský národ. A posledných sto rokov možno správne označiť za obdobie ruskej "Golgoty" a "ukrižovania". Sto rokov neuveriteľného ľudského utrpenia a úžasnej národnej obety si vyžiadalo milióny ruských životov. Za prvých 5 desaťročí 20. storočia kántrili ruskú zem apokalyptickí jazdci hladomoru a vojny. Zmietli z povrchu zeme archaické pamätníky a staré hodnoty zvrhli, aby ich nahradili radikálnymi novými cestami, o ktorých sa však čoskoro ukázalo, že sú chybné. Pozoruhodné materiálne výdobytky sa dosiahli na úkor osobnej slobody a zaplatilo sa za ne ľudskými obeťami. Bolo toto kolektívne utrpenie prípravou na novú éru? Nájde Rusko - krajina, čo si toľko vytrpela v 20. storočí - v treťom tisícročí konečne svoj predpovedaný osud? Revolúcie, občianska vojna, hladomor, dve svetové vojny, politické represálie... bolo všetko toto súčasťou procesu očisty, signalizujúcej začiatok novej éry, v ktorej Rusko objaví svoje skutočné poslanie?

Alice A. Bailey, ktoru mnohí pokladajú za zakladateľku súčasného hnutia nového veku, videla pre Rusko unikátnu rolu v uvedení novej éry. Píšuc v čase, keď sa Rusko nachádzalo pevne za železnou oponou, predvídala: "Za uzatvorenými hranicami tejto tajomnej a nádhernej krajiny (Rusko) sa odohráva veľký duchovný konflikt a ten vzácny mystický duch a skutočne náboženská orientácia obyvateľstva je garantom, že sa z nej napokon vynorí pravé a živé náboženstvo a kultúra."

Rudolf Steiner (1861-1925), zakladateľ Antropozofickej spoločnosti, bol presvedčený, že "slovanská "ľudová duša" zohrá v budúcom vývoji nového, duchovne orientovaného ľudstva hlavnú rolu. Ten videl Slovanov ako duchovný most medzi Východom a Západom. Podľa neho patrí učenie Východu minulosti, západné filozoficko-vedecké myslenie súčasnosti a slovanská duša má tieto dve uviesť do súladu a vytvoriť tak cestu k duchovnej budúcnosti. Ruská ľudová duša - oveľa viac, než hocijaká iná - intenzívne túži po uvedomení si duchovného sveta. Práve v Rusku sa raz dosiahne syntéza východnej a západnej kultúry."

"Geografická poloha Ruska ho umiestňuje medzi dve extrémne, monolitické kultúry - medzi materialistické krajiny Západu a pasívne, svet popierajúce krajiny Východu. Preto je primerané, že Rusko raz tvorivo tieto dva extremy zjednotí." , napísal Nikolaj Belotsvetov, jeden z popredných stúpencov R. Steinera v Rusku.
"Naša krajina, to je veľmi zvláštna krajina, umiestnená medzi kladivom Európy a nákovou Ázie, ktorej je súdené prepojiť tieto dve tou cestou alebo onakou.", napísal svetoznámy chemik Dmitrij Mendelejev. "Mojím hlbokým presvedčením je, že Rusku je súdené preklenúť odveké nepriateľstvo medzi Európou a Áziou, uviesť do súladu a zjednotiť tieto dva odlišné svety a nájsť správnu rovnováhu medzi progresívnym, ale pyšným a nedôsledným individualizmom Európy a zmyslom pre sociálnu a politickú súdržnosť Ázie..."
Za posledných dvetisíc rokov veku Rýb civilizácia napredovala po dráhe slnka od východu k západu, dosahujúc svoj zenit v moderných Spojených štátoch amerických. S koncom veku Rýb sa dejiny a civilizácia teraz preorientováva. Sme svedkami návratu k pôvodu, s vynáraním sa nového mocenského centra na križovatke Východu a Západu, v Eurázii, vo veľkom srdci Ruska.

Dejiny Ruska nie sú dejinami krajiny, ale sveta. Sú to vlastne dejiny veľkého organického celku, ktorého kolískou sú rozľahlé otvorené priestory Eurázie. Slovami autora: "Eurázijsky svet, ako taký, pozostáva z rozľahlých plání, ktoré sa rozprestierajú, sem-tam prerušované nízkymi pohoriami, medzi Arktickým oceánom, Pacifikom, Čiernym morom, Kaukazom, Iránskou náhornou plošinou, výškami Pamíru a Hindu Kúš a spájajú sa cez hadité údolia a predhoria Ťan Šanu a Altaja s pláňami východného Turkestanu a Mongolska."

Podľa starovekého učenia múdrosti v ďalekej prehistórii duchovnú pohromu doprevádzala katastrofická zmena polohy zemskej osi, spôsobená veľkou migráciou do Eurázie z pra-pôvodného severského regiónu Hyperborea. Teozofickí autori sú presvedčení, že pred miliónmi rokov bola Eurázia domovinou ľudi, ktorí: "sa neskôr pohli na Indický polostrov a sú to predkovia tých, ktorí sami seba nazývaju "Árijcami" - "vysokou kastou", ktorá sa neskôr rozdelila na štyri kasty: Brahmáni, Kšattriyas, Vaisyas a Sudras. Z juhovýchodných častí sa neskôr objavili Babylónci, Assýrčania, Medes a Peržania, obyvateľstvo Európy, a zvlášť Gréci a Rimania..."
...Británia a USA predstavujú poslednú fázu západnej civilizácie, ktorá vystriedala upadajúci Rím na začiatku veku Rýb. A podobne ako staroveký Rím pred svojím kolapsom, aj anglo-americkí vládcovia sa teraz zúfalo snažia expandovať to, čo autor Philip K. Dick nazval "čiernym železným väzením". Lenže Západ vo svojom zenite môže byť len "večernou zemou, miestom, kde slnko zapadá, aby znovu vyšlo na východe." Pre starovekých Egypťanov boli napokon západné zeme "ríšou mŕtvych".

Koniec a nový začiatok
"Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka." (Ježiš, Matúš 24:27)
Doba, v ktorej teraz žijeme, je nabitá kozmickým významom, ako národy a jednotlivci nevedome zápasia, aby sa napojili buď na vplyvy starého eónu alebo na sily prichádzajúceho veku Vodnár. Proroctvá a predpovede toľkých talentovaných mudrcov nás nenechávajú na pochybách - my sa teraz nachádzame v turbulentnom, dokonca chaotickom, prechodnom období. Krajiny, ktoré sa pridržiavajú umierajúceho starého poriadku padnú, aby ich v konečnom dôsledku zmietli blížiace sa kataklizmy, privodené novými globálnymi mocnosťami, medzi ktorými vyniká Eurázia.

Z tejto svetovej pohromy sa zrodí nová éra, naladená na Vodnára. Teraz je tu čas rozhodnutia, prípravy a separácie. Ľudia, ktorí sa oddelia od starého poriadku a pripravia sa na zharmonizovanie s vodnárskym rytmom, utvoria "semenisko", z ktorého sa vyvinie nová kultúra a nové povedomie. Tí, čo teraz vkladajú dôveru do neskrotného materializmu a exploatácie tejto planéty, zatiaľčo si užívajú svoje bohatstvo, moc a silu, budú znehodnotení.
Pred sto rokmi sa ctihodne európske monarchie zdali byť isté a bezpečné, odolné voči zmene. Britské impérium, o ktorom sa vtedy vravelo, že "slnko nikdy nezapadá", sa triumfiálne rozkročilo nad svetom. O menej než storočie neskôr už britské impérium neexistuje a tradiční európski monarchovia sú len hlmistou spomienkou. A podobný osud čaká aj súčasné triumfiálne mocnosti. Historické obete budú čoskoro víťazmi, ako Zem zalieva veľkolepé svetlo vodnárskeho veku.


Mehmet Sabeheddin
http://newdawnmagazine.com/articles/Dawn%20of20Aquarius.html


Späť na hlavnú stránku